Franz Liszt: Via Crucis v Klariskách

Autor: filip pacalaj | 15.3.2013 o 19:17 | (upravené 15.3.2013 o 19:53) Karma článku: 10,90 | Prečítané:  178x

Ak chcete prežiť mystérium utrpenia, ktoré je v cirkevnom roku obsahom obdobia siedmych týždňov pred Veľkou nocou, a neviete sa úplne stotožniť s často lacnou sentimentalitou štandardných komentárov ku krížovej ceste, cíťte sa byť pozvaní na audiovizuálne prevedenie Lisztovho diela Via Crucis v nedeľu 17.3. v kostole bratislavských Klarisiek.

Náš autor z obdobia Habsburskej monarchie so slovenskými koreňmi, Franz Ritter von Liszt svojím osobitým štýlom prekonával romantické estetické tendencie a nasmeroval hudbu k moderne dvadsiateho storočia. Vo svojej dobe cítil potrebu vysporiadať sa s celospoločenskou objednávkou na kopírovanie tzv. starej hudby. V skladbe Via Crucis (lat. krížová cesta) svoje dielo rámcuje úryvkami starobylého chorálu Vexilla Regis (lat. kráľovská koruhva) a Ave Crux (lat. buď pozdravený, kríž) známe už z úprav stredovekého skladateľa Guillauma Doufayho, ktoré autorsky dotvára a stavia do nových súvislostí.
Hlavným prínosom Lisztovej Via crucis je aktualizácia archaických skladieb, ktoré vo svojej dobe mnohonásobným liturgickým opakovaním zovšedneli. Liszt ich uvádza v nových súvislostiach, vďaka čomu dáva poslucháčovi možnosť nanovo prežiť ich pôvodný zmysel. O tom, že ide o autorský zámer, svedčí aj striedanie cirkevných textov v liturgickej latinčine s textami v nemčine – hovorovom jazyku jeho primárnych poslucháčov – občanov súdobej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Štrnásť zastavení krížovej cesty začína textom predohry, naplneným víťaznou emóciou pochodujúceho zástupu pod vlajkou kráľa (vexilla regis) zobrazujúcou tajomstvo kríža (crucis mysterium).
Po slávnostnej predohre začína samotná krížová cesta pilátovým výrokom "Som čistý od krvi tohto muža." Druhá časť je Ježišovým pozdravením kríža (Ave, ave, crux), ktorý podľa pašiového príbehu neprijíma z nutnosti, ale z vlastného rozhodnutia ponúknuť svoj život za život svojich vrahov.
Rozsiahlejšie tretie zastavenie začína zvolaním mužského zboru „Iesus Cadit“ (lat. Ježiš padá), po ktorom nasleduje ženský chorál, znovu čerpajúci z dodnes snáď najpopulárnejšieho stredovekého hymnu, ktorého prvou slohou je Ježišova matka prítomná v skladbe počas celej krížovej cesty – pri každom páde. Ide o vetu „Stabat Mater dolorosa, juxta crucem lacrimosa dum pendebat filius“ (stála matka bolestivá, tam pod krížom ľútostivá, na ktorom visel jej syn). Nasledujú dve inštrumentálne časti, v prvej stretáva Ježiš svoju matku, v druhej trpiacemu pomáha niesť kríž náhodný okoloidúci. Stretnutie s Veronikou dokresľuje chorál v nemčine. Použitie neliturgického jazyka približuje ľudu emotívny text plný oplakávania „ktože by nezaplakal pri pohľade na tvoju skrvavenú a doráňanú hlavu“. Druhý pád opakuje motív prvého vo vyššej tónine, čím ešte zintenzívňuje emóciu bolesti. Stretnutie so ženami sa opäť nesie v inštrumentálnom duchu a vrcholí Ježišovým odporučením ľutovať nie jeho, ale svoje deti.
Zvukomalebne ho uzatvára rytmus vojenského pochodu. Po ňom nasleduje tretie zvolanie o padajúcom Kristovi s chorálom o matke stojacej pod krížom. Opäť inštrumentálnu časť vyzliekania zo šiat preruší až zvolanie „ukrižuj ho“ (Crucifige) so sforzatami evokujúcimi pribíjanie klincov.
V najrozsiahlejšom, dvanástom zastavení sprevádzajú Ježišovo umieranie jeho tri výroky: „Bože, prečo si ma opustil?“, „Do tvojich rúk porúčam svojho ducha,“ a „Je dokonané,“ ktoré zopakuje viacnásobná ozvena zboru.
Temnotu až do tretej hodiny popoludní, ktorá nastala po Kristovom skonaní, vypĺňa opäť plač s nemeckým textom, oplakávajúcim „jediného syna Boha Otca“ slovami „Ó zármutok, ó srdca žiaľ!“
Snímanie z kríža sa znovu odohráva bez slov, len s veľmi striedmym inštrumentálnym sprievodom klavíra, opakujúcim motív matky, stojacej pod krížom (Stabat mater dolorosa).
Skladbu uzatvára návrat k textu predohry, opäť znie téma pochodujúceho zástupu. Z víťazných zástav sa pozornosť upriamuje len na symbol, ktoré nesú, v nezodpovedateľnej otázke, ako môže ľud velebiť porážku. „Buď pozdravený, kríž, jediná nádej, spása a sláva sveta ...“ Nezodpovedateľnosť tejto otázky podčiarkuje doznievanie dohry v disonantných akordoch smerujúcich k mimotonickému záveru otvárajúcemu cestu k snáď až paradoxnej nádeji presahujúcej obzor ľudského umu. Skutočne záverečným akordom skladby je až ticho, ktoré nastane po doznení všetkých tónov.
Na koncerte bude Lisztovo dielo sprevádzané obrazmi moravskej autorky Aleny Cikovej. Jej jemná krížová cesta zachytáva utrpenie očami ženy. Tvár Kristovej matky rámcuje každý z výjavov, tvorí pozadie zastavení, čím kladie dôraz do Máriinho podielu na utrpení Syna. Autorka harmonicky spája portréty a geometrickú abstrakciu s postavami aktérov jednotlivých zastavení.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?